Je zbytočné, aby som tu podrobne analyzoval Murakamiho bestseller "Kafka on the shore". Totiž, nalejme si čistého vína, akokoľvek dlho by som sa snažil, tak pre Vás nevyprodukujem nič lepšie, než je jednoduchý odkaz na recenziu napísanú Johnom Updikom†. Čo však môže byť prínosom tohto príspevku je popis mojich subjektívnych myšlienok, ktorých som sa pri čítaní tejto knihy nevedel zbaviť; popis výsledku interakcie Murakamiho emotívnej prózy a mojej cvičenej, často zámerne chladnej racionality.Knihy plné metafyzických úvah, mystiky a metafor sú založené na tom, že my ľudia sme v zásade veľmi podobní‡. Žijeme však v dobe zmien dotýkajúcich sa podstaty nášho bytia, v dobe, ktorá celkom určite onedlho spôsobí zmenu nášho zmyslového vnímania a priestoru mentálnych stavov.
Budú vôbec naši vzdialení potomkovia schopní stotožniť sa s našimi emóciami? Budú schopní pochopiť našu iracionalitu, naše "emotívne qualia", čiže čosi, čo sa nedá odmerať, zapísať a objektívne študovať, niečo, čo je natoľko subjektívne, že sa dá len zažiť? Budú súčasné umelecké diela v ľuďoch evokovať aj čosi iné ako množstvo faktov a dedukcií, prípadne myšlienok úplne nekompatibilných s našim archaickým wetwarom?
Ako sa domnievajú niektorí futurológovia, možno žijeme v záverečnom štádiu doby klasickej smrteľnosti. Po explozívnom náraste našich vedomostí sa možno už za niekoľko desiatok rokov bude počítať očakávaná doba ľudského života na storočia; za niekoľko desiatok rokov, čo je z hľadiska mnohotisícročnej doby existencie ľudstva ako nešťastná smrť v okamihu tesne pred otvorením brány do raja. Sú tu však naše archaické emotívne qualia, pocity viazané na náš svet tu a teraz, ktoré sú z hľadiska vývoja ľudstva výnimočné a neopakovateľné. A to aj preto, že je tu každý z nás len krátko.
†Môžem však dodať, že slovná zásoba potrebná na plynulé čítanie je tejto knihy je malá, teda aspoň v porovnaní s väčšinou iných kníh anglicky písanej beletrie. Samozrejme, aj túto knihu Vám rád požičiam; stačí sa zastaviť u mňa v kancelárii.
‡Takmer každý semester opakujem jeden klasický príklad z teórie pravdepodobnosti, pričom pred určitým krokom sa zakaždým zastavím a spýtam sa študentov na jeden technický detail. Skoro vždy dostanem tú istú odpoveď, ktorá je ... nesprávna. Jedná sa pritom o skutočnú matematickú banalitu. Ľudia sú si skrátka podobní aj opakovaním rovnakých chýb.
"Budú súčasné umelecké diela v ľuďoch evokovať aj čosi iné ako množstvo faktov a dedukcií, prípadne myšlienok úplne nekompatibilných s našim archaickým wetwarom?"
OdpovedaťOdstrániťpri citani tejto vety ma napadlo, ze som pred nejakym casom citala o tom, ze dnes uz nevnimame starsie diela cez rovnaku optiku ako ich sucasnici a autor. v snahe priblizit sa k povodnemu zazitku, alebo aspon moznosti si ho vediet predstavit, vraj teraz vychadzaju vydania opatrene mnozstvom poznamok o realiach prislusnej doby. ak sa nemylim tak neslo o velmi stare diela, tusim 'pride and prejudice' a nejaky dickens(?).
to len tak na okraj. inak, pozerala som si tvoj zoznam anglickej literatury: co znamena NF v poznamke? :-) a zaujala ma ta nedavno pridana kniha : 'procrastination': naozaj su v nej nejake fungujuce rady? :-)
K tomu prvému: Ak by sme vyrastali v "Dickensovskej" spoločnosti, tak by sme boli bez problémov schopní "pochopiť" emócie vtedajších ľudí, pretože my sme prakticky rovnakí ako oni, rozdiely sú podmienené len kultúrne; "mozog" máme prakticky rovnakí ako ľudia pred sto, alebo aj pred dvetisíc rokmi. Ja sa však obávam, že priepasť, ktorá sa vytvorí medzi nami a našimi potomkami bude oveľa hlbšia; že oni nebudú vedieť pochopiť naše emócie tak, ako od narodenia slepí človek nie je schopní skutočne pochopiť čo je to červená farba.
OdpovedaťOdstrániťK tým knihám: NF znamená "non fiction", t.j. literatúra faktu; zabudol som tam dať vysvetlivku. "Procrastination" je zaujímavá kniha, ale viac som sa z nej dozvedel čo môže byť príčinou mojej prokrastinácie a už menej praktické návody, ako sa jej zbaviť (hoci ani tomu sa kniha nevyhýba). Ale určite niekomu inému môže tá kniha prakticky veľmi pomôcť.
http://harukimurakami.com/
OdpovedaťOdstrániťco vsetko od murakamiho poznate?
a trochu mi asi vo vasom clanku usiel vas osobny nazor na knihu... ak to bol zamer - nepisat hodnotenie knihy, tak ok. ale aj tak by ma vas nazor zaujimal.
Monika: Kafka bola moja prvá knižka od Murakamiho a kúpil som si ju skôr preto, aby som sa dezvedel, koho to vlastne toľkí ospevujú :)
OdpovedaťOdstrániťMôj osobný názor názor na knihu som nenapísal, pretože som to nepovažoval za až také užitočné pre čitateľov tohoto blogu; totiž prečo by už niekoho zaujímal akurát môj osobný názor popri tých stovkách kvalitne spísaných osobných názorov, ktoré sú o tejto knihe k dospozícii napríklad na amazone? :)
Ale samozrejme nie je to tajomstvo. Kniha sa mi veľmi páčila a to napriek tomu, že je to typ prózy dosť odlišný od tej, ktorú najčastejšie čítam. Niektoré veci som celkom nepochopil; asi som nečítal dosť pozorne, ale už len kvôli číremu potešeniu z Murakamiho metafor, originálnej mystiky a štýlu písania. Určite si od neho ešte niečo prečítam.
=) ja som tiez citala kafku na pobrezi ako prvu knihu od murakamiho, ale po cesky a len preto, ze som v knihkupectve mala pocit, ze si ju musim precitat a vobec nic som o tom spisovatelovi inak nevedela. a potom sa to rozbehlo. podla mna je to o dost iny styl, ako tie ostatne knizky.
OdpovedaťOdstrániťno a preco by mal niekoho zaujimat prave vas nazor? mozno preto, ze toto je vas blog, co je napr. pre mna miesto vyjadrenia vlastneho nazoru, takze mi to pride uplne prirodzene. pekny den prajem.
"Budú súčasné umelecké diela v ľuďoch evokovať aj čosi iné ako množstvo faktov a dedukcií, prípadne myšlienok úplne nekompatibilných s našim archaickým wetwarom?"
OdpovedaťOdstrániťTymto sa zaobera napriklad hermeneutika (jej integrujuca vetva) ktora sa snazi vychadzat z vykladu ako aktualizacie pravdy minuleho textu (nie jej rekonstukcie). Tato metoda sa chtiac/nechtiac pravdepodobne pouziva uplne prierezovo (prirodne, humanitne vedy, filozofia) = Gadamer, Pravda a metoda
schizyfos: Som veľmi rád, že si občas niekto prečíta aj moje staršie príspevky.
OdpovedaťOdstrániťJa sa do hermeneutiky nevyznám, ale svojou vetou som mal na mysli "vnútorné prežitie" textu, nie jeho interpetáciu, čiže skôr subjektívnu stránku, nie objektívnu. Podľa môjho názoru, ak sa príliš zmenia ľudia (ich vedomie), tak bude schopnosť knihu precítiť, čiže akási empatia s autorom a jeho dielom, nenávratne preč, nezávisle na výške inteligencie a kvalite metód skúmania historických textov.
o tom vela pise Barthes a knihou S/Z sa pokusa o vcítenie sa do Balzacovej poviedky Sarassine. Nenávratnosť toho čo je, podľa mňa veľmi dobre popísal Borges v poviedke Kniha z piesku - tu je jej hyptertext puzzle:http://www.artificeeternity.com/bookofsand/
OdpovedaťOdstrániť