Predchádzajúca úloha sa ukázala byť celkom úspešná; viacerí z Vás našli pekné riešenia logickou úvahou a Rori dokonca našiel riešenie optimálne v tom zmysle, že je najkratšie možné. Pomocou peknej myšlienky Rori tiež vygeneroval množstvo "ťažkých" diagramov, ktoré som si trochu poprezeral a jeden z nich som modifikoval do nasledovnej podoby:
Predchádzajúcu úlohu sme zatiaľ vyriešili pre n ktoré je nanajvýš štyri a keďže všeobecné riešenie sa zdá byť pomerne komplikované, pokúsme sa rozlúsknuť aspoň špeciálny prípad n=5. Nasledovnú úlohu formulujem bez použitia pravdepodobnosti, len pomocou elementárnych pojmov.
V istom meste existuje päť klubov: literárny, golfový, šachový, rybársky a bowlingový. Tieto kluby majú spolu m členov, pričom každý z týchto klubov má presne m/2 členov (vieme, že m je párne, ale inak o m nevieme nič). Dvojice klubov pravidelne organizujú spoločné stretnutia, na ktoré pozvú všetkých tých ľudí, ktorí sú členmi súčasne oboch klubov. Napríklad býva stretnutie ľudí, ktorí sú súčasne členmi rybárskeho aj šachového klubu, býva tiež stretnutie ľudí, ktorí sú súčasne členmi literárneho aj bowlingového klubu a tak ďalej (spolu 10 druhov stretnutí). Každého z týchto stretnutí sa vždy zúčastnia všetci pozvaní hostia. Tvrdíme, že na niektoré stretnutie určite príde aspoň p percent z daných m ľudí. Aké je maximálne p, označme ho p5, pre ktoré je toto tvrdenie zaručene pravdivé?
Z komentáru k predchádzajúcej úlohe vieme, že p5 je aspoň 15% a nie je ťažké sa presvedčiť, že p5 je najviac 25%. (Viete prečo?) Kto nájde hodnotu p5 presne (a presvedčivo túto hodnotu zdôvodní), má u mňa čokoládu. Nie je to vôbec až také ľahké, ale ani nemožné.
Nech n>=2 je prirodzené číslo. Nájdite najväčšie číslo pn s nasledovnou vlastnosťou: Ak každá z udalostí A1,...,An má pravdepodobnosť 1/2, potom existujú rôzne indexy i,j také, že pravdepodobnosť súčasného nastatia udalostí Ai a Aj je aspoň pn.
Formulujme túto úlohu aj bez použitia pravdepodobnosti (hoci máličko menej všeobecne): Pre n>=2 nájdite najväčšie také číslo pn, že ak zjednotenie n množín plochy 1/2 má plochu nanajvýš 1, tak plocha prieniku niektorej dvojice z týchto množín je aspoň pn.
Je zrejmé, že p2=0 a z ilustračného obrázku sa zdá, že p3=1/6. Viete to dokázať? Viete nájsť hodnotu pn pre niektoré (alebo aj všetky) čísla n>=4?
Poznámka 23.10.: Dnes ráno ma napadlo pomerne jednoduché trikové riešenie využívajúce niektoré základné poznatky z pravdepodobnosti. Hodnota p_n je prekvapivo jednoduchou funkciou počtu udalostí n, hoci výsledný vzorček je trochu odlišný pre párne a pre nepárne n.
Ešte pred dokončením našej zbierky úloh z pravdepodobnosti sme sa rozhodli, že urobíme malý experiment: jej odľahčenú internetovú verziu. Zatiaľ sme uverejnili zadania prvých štyroch podkapitol (asi 50 úloh; celkovo ich je v zbierke vyše 400) a budeme čakať, čo na to študenti. Využijú možnosť pýtať sa nás na detaily zadaní a diskutovať o riešeniach medzi sebou? Uvidíme a podľa toho sa zariadime v budúcnosti.
Každopádne, ak máte chvíľku čas, mohli by ste sa na našu zbierku pozrieť aj Vy a prípadne nám poradiť, čo by sa na nej podľa Vás dalo zlepšiť. Budeme veľmi povďační!
Ilustračný obrázok vľavo je môj návrh na obálku tlačenej verzie zbierky. Ak k nemu máte výhrady, sem s nimi. Ešte stále je čas všetko zmeniť :-)
PS: Ak by ste aj Vy chceli vyriešiť nejakú úlohu v zbierke, ale nepoznáte pravdepodobnostnú formalizáciu z našich prednášok, vyskúšajte napríklad takú úlohu 55. Ďalšie neformálne a nie celkom triviálne úlohy prídu neskôr.
Už takmer 12 hodín bez väčšej prestávky pracujem na zbierke príkladov z pravdepodobnosti. (Neverili by ste, koľko je s jej napísaním roboty; ale čím ďalej, tým viac sa ma zmocňuje pocit, že keď bude naša zbierka na svete, tak z nej budeme mať radosť.)
Práve som písal riešenie jedného príkladu, v ktorom som použil nasledovnú kombinatorickú identitu:
Hľadím na ňu už asi dvadsať minút a nenapadá ma, ako by som ju dokázal. Vedeli by ste mi pomôcť?
Už sa teším na obdobie, keď odovzdáme do tlače našu zbierku úloh z teórie pravdepodobnosti a budem sa môcť rozpísať napríklad o nedávnej návšteve "Univerza" v Brémach, alebo o množstve zaujímavých nových odkazov. Dovtedy však zo mňa nedostanete nič viac, ako len ďalšiu zapeklitú úlohu z pravdepodobnosti. Tentokrát je podľa mňa celkom pozoruhodná a ak sa ju niekomu podarí do týždňa vyriešiť nejakým jednoduchým trikom bez použitia náhodných premenných, má u mňa dve odmeny: jeho meno sa objaví v našej zbierke a darujem mu jeden exemplár zbierky aj s podpismi autorov :-)
Dokážte, že ak súčet pravdepodobností n-tice udalostí je viac ako k-1 (pre akékoľvek k od 1 do n), tak sa s nenulovou pravdepodobnosťou realizuje aspoň k spomedzi týchto udalostí.
Napríklad ak by sme mali skupinku piatich ľudí, pričom (pravdepodobnosť, že prvý z nich spraví skúšku) + (pravdepodobnosť, že druhý z nich spraví skúšku) + ... + (pravdepodobnosť, že piaty z nich spraví skúšku) > 3, tak potom s nenulovou pravdepodobnosťou sa stane to, že skúšku spravia aspoň štyria z týchto piatich ľudí. Pritom nepredpokladáme, že udalosti urobenia skúšky sú nezávislé. (Nakoniec, predpokladať úplnú nezávislosť vypracovávania písomnej časti skúšky by naozaj bolo značne naivné.)
Na ilustračnom obrázku sú štyri množiny (mesiačiky A,B,C a kruh D), pričom neexistuje prienik všetkých štyroch. To znamená, že ak by sme akokoľvek divoko hádzali šípkou do tohto obrázka, tak súčet pravdepodobností zasiahnutia jednotlivých oblastí nemôže byť väčší ako 3.
Príspevky
Všetky komentáre
