19 decembra 2007

Nebude matika! Pôjdeme do divadla ...

Konečne. Všetko nasvedčuje tomu, že sa konečne našiel hrdina, ktorý sa nebojí otvorene povedať, že
"matematika plne prispieva k znižovaniu IQ študentov a populácie Slovenska, vedie k vytváraniu bezmennej, plastickej masy, ktorá nepozná žiadne kultúrne hodnoty a žije ako limitovaná a ohlúpnutá skupina bez znalostí a záujmu o reálne potreby človeka." (Prečítajte si tento blogový príspevok.)

Reálnou potrebou človeka je totiž vedieť obsluhovať zákazníkov zahraničných reštaurácií v piatich svetových jazykoch a spisovne sa pozhovárať o futbale a o Hviezdoslavovi pri práci za pásom výrobnej linky. Za týmto účelom naozaj neexistuje lepšia voľba, než je novou školskou reformou v posledných dvoch ročníkoch gymnázií stanoviť ako jediné povinné predmety dva cudzie jazyky, slovenčinu a samozrejme telesnú výchovu.

A teraz vážne.

Jazyky sú síce veľmi dôležitý nástroj na komunikovanie myšlienok, ale na to, aby nám boli užitočné, musíme byť schopní v prvom rade produkovať tie myšlienky (možno s výnimkou divadelníctva). Nemá zmysel vedieť spisovne a plynule rozprávať v cudzom jazyku - a ani v slovenčine - bez toho, aby sme mali o čom rozprávať. Dovolím si tvrdiť, že väčšina ľudí, ktorí pracujú duševne a pritom tvorivo (okrem umelcov) využíva, alebo by s výhodou mohla využívať v nejakej forme matematiku, prípadne štatistiku (ktorá je ale tiež v podstate matematikou) - od statikov, strojníkov, farmaceutov, ekonómov, programátorov až po meteorológov a psychológov.

Aby sme sa rozumeli; samozrejme nie som a priori proti reforme osnov matematiky a v zásade ani proti tomu, aby sa matematiku nemuseli učiť žiaci, ktorí na to jednoducho nemajú. Ale ak má byť matematika pre študentov posledných dvoch ročníkov gymnázií nepovinná, tak s podmienkou, že naozaj každý bude mať zo zákona možnosť si ju zvoliť - a to v primeranom rozsahu.

7 komentárov:

jan povedal(a)...

osobne si myslim ze tvorcovia reformy by si mali posvietit skor na take predmety ako napriklad zemepis (deticky na zakladnych skolach predsa nepotrebuju vediet ze Thimbu je hlavne mesto Bhutanu a ze najvacsim producentom kakaa je Pobrezie Slonoviny...) alebo napriklad by som zredukoval pocet hodin literatury hlavne na stredych skolach - nerozumiem preco inym druhom umenia venuju nase skoly minimum casu a literature neumerne vela ...
Co sa tyka matematiky, plne sa stotoznujem s nazorom, ktory som niekde cital, ze najdolezitelsou ulohou vyucovania matematiky je naucit ziakov mysliet (kedysi vraj na tento ucel sluzila latincina - ucila sa takym sposobom, ze ziaci si citali latinske texty a s pomocou ucitela sa snazili pochopit co sa v nom pise). Isteze sa mozeme bavit o tom, ci dnesne osnovy vyucby matematiky naozaj ucia ziakov mysliet alebo nie. No ak je aj odpoved zaporna, treba sa skor zamysliet nad zmenou osnov ako nad redukciou hodin, lebo v metodike vyucby anglictiny ci nemciny sa dnes kladie doraz na efektivnost vyuky a nie na rozvoj myslenia, ako to bolo kedysi v pripade latinciny. Samozrejme, to vsetko len v tom pripade, ze nechceme, aby nam zo skol vychadzali sice vzelani, ale inak sprosti absolventi...

Radoslav Harman povedal(a)...

Pochopitelne suhlasim. Avsak ked dojde na diskusiu o tom, ktore predmety vylucit, nie je jednoduche argumentovat tym, ze matematika uci, alebo mala by ucit, ziakov "mysliet".

Vela ludi si totiz mysli (ako napriklad zrejme aj ten pan, ktoreho citujem v prispevku), ze matematika ludi skor "ohlupuje". Totiz ludia, ktorim matika nesla, a takych je dost, si tiez myslia, ze su velmi mudri, pripadne najmudrejsi na svete. Ti nikdy nepripustia to, ze matematicke schopnosti a vedomosti vyrazne kladne koreluju s IQ.

V argumentacii s takymito ludmi treba podla mna pouzit nieco konkretne, comu rozumeju; napriklad moznost zarobku v zahranici povedzme pre vysoko kvalifikovanych technikov, informatikov a prirodovedcov.

Bohuzial aj celospolocensky status matematiky je u nas nastrbeny. Napriklad je dnes v mode, ze niektore (nie vsetky) nase "celebrity" sa dokonca vychvaluju ako im vobec nesla matematika, pripadne fyzika. A to je nielen zbytocne (ich intelektualne schopnosti su ocividne aj bez otvoreneho priznania), ale predovsetkym potencialne velmi skodlive. Mladi ludia totiz mozu ziskat falosnu predstavu pohodlneho zivota aj bez poriadnejsieho prirodovedneho, pripadne technickeho vzdelania.

Radoslav Harman povedal(a)...

Ospravdelnujem sa niektore gramaticke chyby; nabuduce si to po sebe este pred zverejnenim precitam. :-)

Anonymný povedal(a)...

Pokial ide o tu redukciu poctu hodin literatury...
Trosku sa cudujem, ze si nieco take navrhol, kedze si si sam vzapati odpovedal, preco je literatura dolezita (ved netreba na to nutne latincinu, ci?). Pre mna (a mnohych mojich spoluziakov) bola na strednej prave literatura zdrojom najvacsieho osobnostneho rastu. Samozrejme, neslo o biflovanie sa autorov a diel ktore napisali, ale o analyzy a eseje velmi ispiratyvnych diel. A takych ste aj vy urcite preberali dost. Staci, ak k nim a priori nepristupujes ako k neprijemnej povinnosti. Pre rovnaky nerozumny pristup ludia nemaju radi matiku. (Zrejme si mal len zlu slovencinarku.) No a preco nie vytvarna, ci hudobna? Tie su asi skor o emociach ako o etike, ci moralke (aspon pre mna)... A snaha vychovat moralnu spolocnost mi pride velmi uzitocna... uzitocnejsia, ako mat narod matematikov...

A este...
"Mladi ludia totiz mozu ziskat falosnu predstavu pohodlneho zivota aj bez poriadnejsieho prirodovedneho, pripadne technickeho vzdelania."
Preco falosnu? Ak nebude polovica maturantov banda flakacov, ktorych nic nebavi, ale budu mat zaujem o HLBSIE poznanie v LUBOVOLNEJ discipline, myslim, ze budeme za vodou. Aj bez matiky. Ved napokon, prave diverzifikacia a specializacia su zdrojom bohatstva ludstva.

Radoslav Harman povedal(a)...

Vyjadrim sa k Tvojej reakcii na Janov aj na moj komentar.

Zhodli by sme sa na tom, ze analyza vhodne zvolenych literarnych diel moze byt naozaj velkym prinosom pre osobnostny rast mladeho cloveka. S takto ponatymi hodinami literatury by som pochopitelne suhlasil. (Na to vsak treba vyvinut urcite vacsiu aktivitu zo strany ucitela ako je memorovanie bibliografickych dat spisovatelov. Suhlasim s tym, ze kvalita ucitela je mimoriadne dolezity faktor.) Inak tiez som za take hodiny slovenskeho jazyka, na ktorych by sa studenti ucili spisovne sa vyjadrovat; to je do buducnosti velmi dolezite. Takze suma sumarum - predmet slovensky jazyk a literatura urcite ano, aj ked s dorazom na cibrenie analytickeho myslenia a zrozumitelneho a gramaticky spravneho vyjadrovania.

Samozrejme, ze snaha vychovat moralnu spolocnost je uzitocna a nikto tu netvrdi, ze chce narod samych matematikov. Avsak akokolvek "moralny" ludia bez prirodovedno-technickeho a empiricky podlozeneho kritickeho myslenia (ktoreho zakladom a jazykom je matematika) su nielen napriklad ochudobneni o urcite moznosti zamestnania a celu skalu prakticky uzitocnych schopnosti, ale casto su aj nachylni stat sa obetou psychologickej manipulacie, roznych pyramidovych hier, pseudovied a podobne. Naviac, "moralka" je plne determinovana kulturou; rôzne národy v rôznom čase majú dosť odlišné chápanie morálky. Na druhej strane matematika, prírodné a technické vedy sú spoločné pre celý svet.

A ked sme uz pri tom, prevazna vacsina matematikov, ktorych poznam, su mimoriadne kultivovani ludia s vysokym stupnom moralky a sirokym spektrom zaujmov, vratane umenia. Na druhej strane kolkoze umelcov sa zaujima o vedu a specialne o matematiku? Mne sa javia casto prave umelci ako velmi jednostranne zamerani ludia. Nehladiac na to, ze u mnohych z nich je tazko hovorit o vysokom stupni moralky (priklady si lahko doplni kazdy sam).

A co sa tyka "diverzifikacie a specializacie" ako "zdroja bohatstva ludstva", presne to by
som chcel zdoraznit aj ja. Mne sa vsak zda, ze doraz na tri jazyky a telocvik je prave v ostrom protiklade ku tomuto idealu.

Lev bez hrivy povedal(a)...

A teraz anketova otazka suvisiaca s Tvojou nasledovnou vetou:

"Ale ak má byť matematika pre študentov posledných dvoch ročníkov gymnázií nepovinná, tak s podmienkou, že naozaj každý bude mať zo zákona možnosť si ju zvoliť - a to v primeranom rozsahu."

Kolko si tak myslis, ze si ju studentov gymnazii zvoli? Zistoval to niekedy niekto?

Osobne to odhadujem tak na 50 %, este aj to je asi optimizmus. Volba skor bude smerovat k najlahsie preskocitelnym prekazkam u gymnazialnej spodiny, u lepsich zase podla zamerania - prirodovedne a technicky zamerani ano, humanitne a mozno aj lekari nie.

Radoslav Harman povedal(a)...

lev: no, keby to bolo prave 50 percent ziakov, ktori maju o matematiku naozaj zaujem, tak by to snad este nebolo az take zle; mozno by sa napriklad viac prebralo a snad aj kvalitnejsie, kedze, ako predpokladam, tuto vyuku by zabezpecovali ti lepsi ucitelia matematiky. Ti sikovnejsi ziaci by potom boli na tom lepsie ako dnes (aj ked ti menej sikovni horsie, samozrejme).

Ale situacia nie je az taka ciernobiela a nie je mozne sa vzdy riadit len podla hesla kto chce kam, pomozme mu tam. (Ak by vsetko bolo len na vlastnej voli, tak to mozeme nechat celu skolsku dochadzku nepovinnu. Vela deti by sa ani len nanaucilo pisat a potom by to olutovali oni aj vsetci okolo nich.)

Podla mna si treba premysliet, co bude najprospesnejsie pre ziaka pocas celeho jeho zivota ako aj pre celu spolocnost, ktorej bude sucastou. Je potrebna urcita uniformita a zaroven urcita divergencia vo vzdelavani ziakov. Vsetko je otazkou vhodnej miery. Treba o tom diskutovat.

Urcite by sa vsak ziadalo, aby sa co najviac ludi naucilo kriticky a logicky mysliet - a tu by svoju pozitivnu rolu mohla zohrat aj vhodne vyucovana matematika, pripadne fyzika. To by bolo prospesne pre vsetkych, pretoze mechanizmy nasej spolocnosti su nastavene tak, ze ohlupnuta vacsina moze znacne zhorsit zivot mensiny.