06 decembra 2007

ARRA 2007

Krátko po zverejnení nelichotivého vysvedčenia slovenského stredného školstva v podobe správy PISA 2006, máme tu vysvedčenie pre naše vysoké školstvo a vedu od agentúry ARRA. Ani tentokrát sa nebudem púšťať do dlhých hodnotiacich úvah (hoci mi nedá nepripomenúť, že naša fakulta dopadla ako obvykle výborne; teda aspoň na slovenské pomery). Zameriam sa len na jeden možno trochu neopatrne formulovaný výrok uverejnený v článku SME pochádzajúci od nášho bývalého rektora profesora Ferdinanda Devínskeho:

"Ak odrátame akadémiu, tak špičkových vedcov máme na vysokých školách 35 z 1 500 profesorov. To je 2,3 percenta. Toľko ľudí je nejakým spôsobom schopných konkurovať vede vo svete alebo Európe. To je desivé číslo."

Kde sa zobralo číslo 35? Čo to znamená "konkurovať vede vo svete alebo Európe"? A kto sú vlastne tí naši super vedci? Z hodnotiacej správy sa dozvieme odpoveď len na prvú z týchto otázok a aj to iba čiastočnú. Kľúčovým ukazovateľom je pritom takzvaný Hirschov index publikačnej činnosti.

Globálny prínos práce vedca je príliš široký a vágny pojem na to, aby ho bolo možné dokonale kvantifikovať jedným číslom; často sa preto vedú vzrušené debaty o používaní toho či onoho kritéria. V tomto smere je Hirschov index (h-index) populárnou novinkou a jeho cieľom je zohľadniť ako kvantitu, tak aj kvalitu publikačnej činnosti. Hirschov index vedca V vypočítame ako maximálne n, pre ktoré platí: V má aspoň n publikácií, z ktorých každá má aspoň n citácií. (Podotýkam, že ARRA, celkom správne, neberie do úvahy samocitácie.) Výhody a nevýhody h-indexu sa podľa mňa celkom vyvážene popisujú na stránkach wikipedie.

Takže ako rozhodovala ARRA o tom, kto je špičkový vedec? Podľa ARRA je špičkový vedec ten, kto má nadlimitný Hirschov index, pričom limitný index je rôzny pre rôzne vedné odbory. Extrémnymi prípadmi sú na jednej strane matematika, kde je limitný h-index 6 a na druhej strane biológia, ktorá má limitný h-index 18. Hodnotiaca správa však neudáva akým spôsobom k týmto limitným indexom prišla, len informuje, že jedným z kritérií je priemerný počet citácii jednej práce v danom vednom odbore. (Napríklad matematika ako taká má priemerný počet citácií na jednu prácu 2,77, zatiaľčo biológia ich má až 15,67, teda jednoduchý zaokrúhlený konštantný násobok to nebude.) Súhlasil by som s takouto definíciou "špičkového vedca", avšak je pre mňa veľkou záhadou, prečo musí mať napríklad biológ h-index aspoň 18, aby bol "nejakým spôsobom schopný konkurovať vede vo svete alebo Európe". Aké sú dôvody myslieť si, že biológ s h-indexom povedzme 10 medzinárodnej konkurencie nie je schopný? Aký je vlastne h-index pre "priemerného" biológa vo svete a v Európe?

Samozrejme, nijako nenapádam aktivitu ARRA vyselektovať najlepších vedcov; naopak, veľmi to vítam a to aj napriek tomu, že akákoľvek kvantifikácia vedeckej práce bude niekoho nespravodlivo znevýhodňovať a iného nie celkom zaslúžene zvýhodňovať (napríklad toho, koho primárnou motiváciou je dosiahnutie vysokej hodnoty špecifického kvantitatívneho ukazovateľa). Nakoniec, medzi špičkovými slovenskými vedcami je 12 matematikov, z ktorých viacerých určite osobne poznám, a ktorých prácu si veľmi vážim.

Skrátka zoznam tých najlepších slovenských vedcov by som naozaj veľmi uvítal - mohol by byť jedným z podnetov pre zlepšenie situácie v našej vede. Ale na druhej strane je namieste byť trochu opatrnejší vo formuláciách, ktoré marginalizujú medzinárodný význam publikačnej aktivity všetkých ostatných. Naviac, bolo by vhodné upozorňovať na to, aké mimoriadne ťažké je vyšvihnúť sa medzi svetovú špičku v našich skromných podmienkach.

Poznámka 7.12.: Predpokladám, že limitné indexy boli v ARRA stanovené nejakou premyslenou (hoci nezverejnenou) metódou, ale ak by som mal ja zvoliť limitný h-index pre "špičkového slovenského matematika", tak by som ho založil na nejakej dobre definovanej skupine vedcov, napríklad všetkých matematikov z nejakej univerzity svetového významu. Za limitný h-index by som zobral medián h-indexov v tejto skupine ľudí (priemer by asi nebol najvhodnejší). Takýmto postupom by bol špičkový slovenský matematik skrátka ten, ktorý by patril k lepšej polovici aj na danej "svetovej" univerzite. Presne takto isto by som volil limitné indexy pre ostatné vedecké odbory, čím by vznikla do istej miery naozaj spravodlivá báza na medziodborové porovnávanie. (Inou možnosťou je zaradiť medzi špičkového slovenského vedca takého, ktorý je povedzme medzi prvými 5000 vedcami podľa h-indexu vedcov z celého sveta v danej oblasti.)

Poznámka 8.12. A: Dnes sa na SME objavil informatívnejší a opatrnejšie formulovaný článok o špičkových profesoroch, v ktorom sa už napríklad spomína, že "máme veľa aktívnych a výnimočných docentov" :-) Základný problém, t.j. ako dospeli v ARRA k limitným h-indexom, sa však ani v tomto článku neobjasňuje. Akú výpovednú hodnotu má mať údaj (napríklad "35 z 1500") založený na nezdôvodnených parametroch, ktoré sa v princípe dajú nastaviť tak, aby sme dosiahli akýkoľvek vopred požadovaný výsledok?

A ešte jedna poznámka: ARRA zabudla zverejniť na akom mieste v Európe a na svete je slovenská veda v počte publikácií v špičkových časopisoch v pomere k financiám, ktoré sa u nás vynakladajú na vedu. V tomto ukazovateli by Slovensko bezpochyby bolo v absolútnej svetovej špičke ;-)

Poznámka 8.12. B: ARRA už dávnejšie zverejnila menný zoznam najlepších slovenských chemikov (h-index aspoň 15) a fyzikov (h-index aspoň 13). V súvislosti s ním je veľmi zaujímavý zoznam približne 500 najlepších svetových chemikov zoradených podľa h-indexu. Každý z nich má h-index aspoň 50 ...

2 komentáre:

Jozef Hajnala povedal(a)...

Dobry vecer,

Tak dnes veselo komentujem, pridam svoj komentar aj sem. Z pohladu mna ako studenta je na profesoroch (docentoch) na fakulte podstatna uplne ina vec ako publikacna cinnost. Urcite suhlasim, ze uroven vedca moze celkom dobre reprezentovat jeho publikacna cinnost. Narazam tu ale dost velku dilemu, ci by mal byt vysokoskolsky docent ako sucast univerzity viac vedec alebo pedagog. Z mojho subjektivneho pohladu musi totiz kvalitny pedagog splnat ine kriteria ako kvalitny vedec.

Dobry vedec zijuci a dokonale rozumejuci vlastnemu svetu, ktory vela uvazuje a na prednaske si nieco sepka popod nos a nieco popise nie je dobrym pedagogom. Dobry pedagog musi zaujat, motivovat, ludia musia chciet sa zapajat, musia rozumiet a pedagog musi svoj entuziazmus dokazat preniest na studentov. Studenti musia vychadzat z prednasky diskutujci o tom, aka je dana tema zaujimava a nie s pocitom "konecne". Taky je dobry pedagog. A to h-index nedokaze vyjadrit. Nase media ale vo svojej povrchnosti privitaju kazde cislo, na ktore mozu vymysliet titulok, ktory ich preda.

Radoslav Harman povedal(a)...

Hm. Vedecka praca kontra vyuka je samozrejme velky a casto diskutovany problem a ja sam ho dost citlivo vnimam. V jadre problemu je to, ze kvalitu pedagogickej prace je velmi tazke merat, zatialco aktivita vo vedeckej publikacnej cinnosti sa merat da. Dosledkom toho je, aspon u nas, ze karierny postup a obvykle financné, ale casto aj moralne ohodnotenie na vysokej skole je takmer uplne determinovane vedeckou pracou a prakticky vobec nie pracou pedagogickou. Naviac, publikacie si clovek "berie so sebou", aj ked odide niekam inam, zatialco kvalita pedagogickej cinnosti je cisto v prospech studentov; nikde sa neda "vykazat"; snaha o kvalitu pedagogickej práce je skrátka cosi ako utajena charitativna cinnost :)

Vacsina pedagogov (aspon co ja poznam na matfyze) pristupuje k priprave na vyuku a k praci so studentami velmi zodpovedne, ale motivaciu cerpaju predovsetkym z lasky k predmetu a zo svojich vnutornych idealov. Dokonca aj taki, ktori si "sepka popod nos" moze byt nadseny pre vyuku, len nie kazdy ma tak trochu zabavacsky talent, ktory udrzuje zaujem studentov. Taki pedagogovia su tiez uzitocni, robia povedzme spickovy vyskum a mozeme byt radi, ze ich mame. Avsak, hoci sa to stava pomerne zriedkavo, predsa len nie vsetci pedagogovia maju idealy dostatocne silne na to, aby ich neohla vidina velkej individualnej vedeckej kariery, pripadne maju svoje primarne zaujmy zamerane uplne inym smerom ako je cinnost na skole.

Ciastocne riesenie je mozno v studentskych anketach. Ak sa budu studenti do nich aktivne zapajat, tak mozu vedenie upozornit na nekvalitnu vyuku zo strany nejakeho pedagoga; nase vedenie, aspon pokial viem, berie studentsku anketu dost seriozne.

Druhy pokus o ciastocne riesenie by bolo nastavit kriteria karierneho postupu na vysokej skole viac na baze kvalitneho vyskumu, ktory naozaj prinasa nieco nove. (Napriklad zaujimat sa o to, ake "myslienky" dany clovek priniesol vedeckej komunite, nie len mechanicky spocitat publikacie a citacie.) Ak nebude mat ziadny zmysel bezducho zvysovat kvantitu publikovanych clankov, tak mozno zostane aj pre kariernejsie zalozenych vyucujucich cas na hladanie zaujimavejsieho a prinosnejsieho sposobu vyuky.